Obsah článku
Polyfunkčný dom na Košickej patrí k projektom, ktoré už nebudú Bratislavu „rozťahovať“, ale skôr zahusťovať tam, kde už mesto reálne žije. Ide o nový mestský dom v zóne Chalupkova – medzi Košickou, Mlynskými nivami a Landererovou – teda v úplnom centre diania dnešného bratislavského downtownu.
Pre človeka, ktorý rozmýšľa, či tu bývať, je dôležité vedieť dve veci: bude to bývanie v pulzujúcej štvrti s prácou, službami a Dunajom v pešej vzdialenosti – a zároveň v prostredí, ktoré je dopravne zaťažené, hlučnejšie a vysoko mestské. Projekt sa snaží tieto fakty priznať a technicky s nimi pracovať, nie ich maskovať.
Kľúčové fakty v číslach: výška, doprava, hluk, zeleň
Polyfunkčný dom má mať približne 18–20 nadzemných podlaží a fungovať ako výškový mestský dom s troma podzemnými podlažiami, kde budú parkovanie a technológie. Priamo pod objektom vznikne 282 parkovacích miest v podzemnej garáži.
Zeleň je navrhnutá na teréne aj na strechách. Čistá plocha zelene (terén + strechy) dosiahne 878,22 m², započítateľná plocha podľa územného plánu 423,27 m², teda o 140,17 m² viac, než sa v zóne vyžaduje. Požadovaná zeleň na rastlom teréne či hrubom substráte je 198,17 m², dosiahnutých má byť 219,72 m².
Dopravné zaťaženie okolitých ulíc sa pohybuje na úrovni 30–44 tisíc vozidiel denne na hlavných ťahoch. Obvodový plášť domu je navrhnutý tak, aby v bytoch držal hluk pod 40 dB cez deň a 30 dB v noci, čo zodpovedá normám pre mestské centrá.
Lokalita v srdci nového downtownu
Dom sa nachádza na severozápadnej strane Košickej, v bloku medzi Košickou, Chalupkovou, Mlynskými nivami a Landererovou. V praxi to znamená, že z domu sa dá pešo dostať k autobusovej stanici Nivy, k nákupnému centru Eurovea a na nábrežie Dunaja, k projektom Sky Park, Panorama, Klingerka a Twin City aj k množstvu kancelárií, hotelov a služieb.
Je to súčasť kompaktnej štvrte, kde sa už nebojuje s poľami, ale s tým, ako rozumne poskladať výškové domy, kancelárie, zeleň, dopravu a ľudí na relatívne malej ploche. Od prvej chvíle treba rátať s tým, že ide o centrum mesta: viac áut, viac hluku, viac pohybu – ale aj viac možností fungovať bez každodenného používania auta.
Dostupnosť je silná vo všetkých smeroch – automobilom (napojenie na Prievozskú, Prístavnú, Dostojevského rad, Karadžičovu, Košickú), MHD (autobusové linky na Košickej a Mlynských nivách, blízkosť Nív) aj bicyklom (plánované a existujúce cyklotrasy R17, R26, R27 a okruhy O2, O3).
Mestský polyfunkčný dom s aktívnym parterom
Z hľadiska funkcie pôjde o klasický mestský polyfunkčný dom. Nižšie podlažia a parter slúžia občianskej vybavenosti, vstupom, lobby a zázemiu, vyššie podlažia sú určené bytom pre mestské bývanie, pod zemou je parkovanie a technológie.
Budova sa v dokumentácii označuje ako objekt D4, súčasť väčšieho mestského bloku. Výškové riešenie (približne 18–20 poschodí) z nej nerobí extrémny mrakodrap, ale jasne ju radí medzi vyššie domy bratislavského downtownu.
Parter je kľúčový mestotvorný prvok: je orientovaný do ulíc aj do vnútrobloku a počíta sa tu s obchodmi, službami a menším gastrom. Cieľom je živé prízemie so službami, nie mŕtve výklady alebo garážové rampy.
V severnej časti územia má vzniknúť zdieľaný verejný priestor spoločný s okolitými budovami (Twin City, Klingerka a ďalšie). Sústreďujú sa tu pešie ťahy, zeleň, lavičky a možnosti pobytu v exteriéri. V prostredí, kde sú vysoké domy dosť blízko pri sebe, je každý kvalitnejší kúsok verejného priestoru citeľným plusom.
Bývanie pre tých, ktorí chcú mesto „na plný plyn“
Byty začínajú približne od 2.–3. nadzemného podlažia smerom hore. Charakterom ide o bývanie pre ľudí, ktorí pracujú v centre alebo v jeho okolí, chcú mať služby, MHD a Dunaj v pešej vzdialenosti a sú zmierení s tým, že centrum mesta nikdy nebude tak tiché ako okrajová zástavba.
Svetlotechnická štúdia riešila, ako nový dom ovplyvní denné svetlo a preslnenie v okolitých projektoch (Klingerka 2, Chalupkova Residence, Apollo Residence, Metropolis a ďalšie). Výsledky potvrdili, že preslnenie bytov a denné osvetlenie v okolí má zostať v rámci platných noriem, uhol tienenia pre obytné priestory ostáva v danej mestskej zóne pod limitom (cca 25–26° pri väčších odstupoch, limit je 36°).
Znamená to, že nový dom bude prirodzene vrhať tieň, ale podľa výpočtov nie tak, aby v okolitých bytoch zobral svetlo pod normové minimum. V takto zahustenej štvrti je to podstatná hranica medzi únosnou a neúnosnou výstavbou.
Parter, zdieľaný priestor a každodenný život pod domom
V prízemí budovy má byť mix menších predajní, služieb (potraviny, drobné obchody, služby pre domácnosti a kancelárie v okolí), menších gastroprevádzok (kaviarne, bistrá) aj vstupy do bytovej časti a technických priestorov. Vzniknúť by tak mala živá ulica so silným prízemným mestským životom.
V kombinácii so zdieľaným verejným priestorom na severnej strane to vytvára predpoklad na mestský chodník, kde sa dá prejsť pešo medzi Košickou, Chalupkovou, Mlynskými nivami a Landererovou, sadnúť si na lavičku v tieni a vybaviť bežné nákupy a služby bez dlhého cestovania.
Nevzniká klasické sídlisko so zeleňou medzi domami, ale skôr mestský blok, kde parter a uličná zeleň suplujú to, čo mali kedysi dvory a predzáhradky.
Zeleň v downtownovom kontexte: nad rámec minima
Pri projektoch v centre sa vždy rieši, koľko zelene vôbec zostane popri zástavbe a komunikáciách. Tu sú čísla jasne čitateľné: čistá plocha zelene (terén + strechy) bude 878,22 m², započítateľná plocha podľa metodiky územného plánu 423,27 m², zatiaľ čo požiadavka v sektore SB 6.1 je 283,1 m².
Projekt teda prekračuje požadovanú započítateľnú plochu o 140,17 m² a aj zeleň na rastlom teréne či hrubom substráte je mierne nad požiadavkou (219,72 m² vs. 198,17 m²). Časť zelene bude na teréne, časť na strechách s rôznou hrúbkou substrátu.
Z hľadiska obyvateľa to znamená viac vegetačných plôch, ktoré pomáhajú ochladzovať okolie, viazať prach a vizuálne zmäkčovať inak tvrdé prostredie betónu, skla a asfaltu. Stále však platí, že ide o downtown – nebudú to parky v mierke vinohradov či Sadov Janka Kráľa, ale na pomery hustej zástavby ide o nadpriemerné množstvo zelene.
Podzemné parkovanie a náročné ulice v okolí
Pod domom vzniknú tri podzemné podlažia s 282 parkovacími miestami. Garáž bude nevykurovaná, vetraná mechanicky s výmenou vzduchu približne 49 200 m³/h, s vjazdom a výjazdom z ulice Chalupkova.
V rámci širšieho bloku sa garáž napája aj na susedné podzemné garáže – objekt C34 s približne 600 parkovacími miestami a objekt C0 s približne 50 miestami. V praxi to znamená veľmi výraznú koncentráciu parkovacích miest pod zemou, no zároveň minimálny tlak na parkovanie na ulici.
Z pohľadu rezidenta je pozitívne, že auto má svoje miesto v garáži a nie na chodníku. Z pohľadu okolitej dopravy to však znamená, že každý takýto blok priťahuje značný počet áut do ulice Chalupkova a priľahlých ulíc.
Dopravná situácia v zóne Nivy a Chalupkova
Pre celú zónu (Twin City, Klingerka, Eurovea 2, Metropolis, Apollo Residence, Portum a ďalšie) bolo spracované dopravno-kapacitné posúdenie. Ráta s novými diaľnicami a rýchlostnými cestami (D4, R7), s úpravami kľúčových križovatiek (napr. Košická–Mlynské nivy–Prievozská, Landererova–Košická–Prístavná), obmedzením niektorých ľavých odbočení a posilnením samostatných odbočovacích pruhov.
Modely ukazujú, že v špičkách bude v uliciach rušno, ale pri navrhnutých úpravách by nemalo dochádzať k trvalým dopravným kolapsom a svetelné križovatky majú byť koordinované tak, aby udržali plynulejší tok.
Pre budúceho obyvateľa to znamená intenzívnu dopravu – najmä cez deň a v dopravných špičkách – ale zároveň nadpriemernú dostupnosť autom, MHD aj bicyklom. Pre každodenné fungovanie nie je nutné mať vlastné auto, hoci mnohí ho napriek tomu mať budú, čo sa premietne do dopravného ruchu.
Hluk v centre: technicky tlmený, nie úplne tichý
Akustická štúdia riešila hluk z dvoch hlavných zdrojov: prevádzky podzemnej garáže (vjazdy, výjazdy) a technológií na streche (suché chladiče, vzduchotechnika, prípadne kotolňa a dieselagregát).
Pri dodržaní odporúčaných opatrení – protihlukovej bariéry okolo strešných chladičov, pružného uloženia strojov a tlmenia vibrácií – by nemali byť prekročené prípustné hodnoty hluku pred fasádami najbližších obytných budov.
Do interiéru bytov sa má hluk z dopravy a technológií tlmiť obvodovou konštrukciou a oknami tak, aby sa dosiahli normové hodnoty 40 dB cez deň a 30 dB v noci pre kategóriu územia mestské centrum. Dôležitým odporúčaním je použiť nútené alebo šachtové vetranie obytných miestností s akusticky tlmenými prívodmi, aby ľudia vedeli vetrať aj pri zatvorených oknách, najmä v noci.
V praxi to znamená, že v hlučnejšie orientovaných bytoch sa bude v noci viac spoliehať na technické vetranie než na otvorené okno do ulice. V centre mesta je to bežná realita, s ktorou treba vopred počítať.
Ovzdušie a emisie v rušnom bratislavskom koridore
Rozptylová štúdia sa pozrela na všetky dôležité zdroje znečistenia ovzdušia. Najsilnejším faktorom je okolitá doprava na ťahoch Košická, Mlynské nivy, Karadžičova, Landererova, Prístavná, Prievozská a ďalších, kde sa počíta s 30–44 tisíc vozidlami denne. To fakticky definuje kvalitu ovzdušia v oblasti.
Emisie z áut vychádzajúcich z garáže sú započítané a polohy výfukových šácht sú navrhnuté tak, aby v miestach, kde sa ľudia pohybujú, nebol prekročený imisný limit pre oxid uhoľnatý (CO) a oxid dusičitý (NO₂).
Vykurovanie má dva možné zdroje: modernú plynovú kotolňu s kondenzačným kotlom s výkonom 1084 kW a komínom na streche vo výške približne 61,5 m nad terénom s nízkymi emisiami NOx a CO, alebo odovzdávaciu stanicu tepla (OST) s napojením na centrálny systém CZT, prakticky bez lokálnych emisií. Záložný dieselagregát s výkonom 300 kW v emisnej triede STAGE IIIA sa v bežnom režime používa len pri skúškach alebo výpadku siete.
Modelované koncentrácie ukazujú, že CO, NO₂, benzén, PM2,5 aj ročný priemer PM10 sú hlboko pod limitmi. Pri PM10 môže byť prekročený denný priemer 70 µg/m³ v najzaťaženejších úsekoch, čo je však efekt celého dopravného systému v okolí, nie konkrétne tejto budovy. Objekt na Košickej tak tvorí len malý dielik veľkého obrazu.
Pre obyvateľa to znamená bývanie v mestskom ovzduší pri rušných uliciach, pričom samotný projekt nevybočuje z noriem a technologicky je nastavený úsporne. Výraznejší rozdiel môže priniesť skôr dopravná a energetická politika v širšom meradle než jeden dom.
Technológie pre tepelný a akustický komfort
Dom je navrhnutý tak, aby ponúkol celoročný tepelný a akustický komfort aj v prostredí rušnej ulice. Chladenie je riešené vodným systémom s rozvodom chladnej vody do vzduchotechniky a fan-coilov v celoročnej prevádzke, čo je dôležité pri sklenených fasádach a južných orientáciách. Suché chladiče na streche dopĺňajú protihlukové opatrenia.
Vykurovanie je centrálne, buď cez vlastnú kotolňu, alebo napojením na CZT cez odovzdávaciu stanicu tepla s dôrazom na účinnosť a nízke emisie. Vetranie je riešené spoločnými vzduchotechnickými jednotkami pre bytové aj nebytové časti, pričom pre byty orientované do hlučnejších ulíc sa odporúčajú akusticky tlmené prívody vzduchu.
Energetickú bezpečnosť zabezpečuje záložný dieselagregát pre kritické technológie pri výpadku elektriny. Takéto nastavenie umožňuje udržať vo vnútri bytu prijateľný komfort aj v horúcich letách alebo hlučných nociach, pričom dom je do veľkej miery závislý od technológií – čo je v podobných projektoch štandard.
Radón a bezpečné zakladanie budovy
Pozemok patrí do kategórie so stredným radónovým rizikom. Merania v pôdnom vzduchu ukázali 0,75 kvantil 13,3 kBq/m³ a podložie tvoria dobre priepustné štrky.
Normy pri takomto riziku vyžadujú, aby sa už pri zakladaní navrhli radónotesné hydroizolačné vrstvy, prípadné odvetranie podzákladia a dôsledné tesnenie prestupov cez základovú dosku. Po realizácii týchto opatrení sa predpokladá, že úroveň radónu vo vnútri budovy bude bezpečná a pod limitmi. Pre rezidenta je to skôr neviditeľná téma, ale dôležitá pri dlhodobom bývaní.
Celkový obraz života v dome na Košickej
Polyfunkčný objekt na Košickej dotvára downtown medzi Starým Mestom, Euroveou, Sky Parkom, Klingerka a Twin City do kompaktnej mestskej štvrte. Prináša nové mestské bývanie v dosahu práce, služieb a nábrežia, ďalšiu občiansku vybavenosť v parteri, zdieľaný verejný priestor a zeleň nad rámec minimálnych požiadaviek aj výrazné podzemné parkovanie, ktoré znižuje tlak na parkovanie na ulici.
Na druhej strane stojí realita vysokej dopravnej intenzity, hluku a prašnosti, ako aj závislosť na technológiách (chladenie, vetranie, hlukové opatrenia), ktoré majú udržať vnútorný komfort. Štvrť má typický downtownový charakter – viac skla, betónu a pohybu, menej pokojnej zelene.
Pre človeka, ktorý túži po mestskom životnom štýle v centre a vie, čo to obnáša, môže ísť o logickú voľbu. Projekt zároveň ukazuje, že aj v hustej mestskej zástavbe sa dá dodržať súbor ekologických, hlukových a svetlotechnických limitov, ktoré držia výstavbu v základných medziach únosnosti pre tých, ktorí tu budú žiť.
Zdroj: Polyfunkčný objekt Košická
