Lokalita: centrum mesta.
Jedná sa o priame centrum mesta s hotelmi, obchodmi, službami a bytmi často v historicky pôvodných budovách. Síhli na na nej aj Galéria M.A. Bazovského a Piaristické gymnázium J.Braneckého.
Kvalita bývania
Prevažujú tu prevádzky obchodov a služieb a z hľadiska bežného denného využitia a turizmu sa jedná sa o jednu z najrušnejších častí Trenčína. Pre bežnú rodinu s deťmi táto lokalita na bývanie nie je vhodná, ale pre niekoho, kto má rád pulzujúci ruch mesta, prípadne hľadá investičný byt na AirBNB prenájom je to ideálne miesto. Hneď druhé najlepšie po Mierovom námestí, resp. historických uličkách pod Hradom.
História Palackého ulice
Palackého ulica patrí medzi najstaršie v Trenčíne a jej pôvod siaha až do obdobia, keď ohraničovala západnú stranu mestských hradieb.
Táto oblasť sa začala postupne rozvíjať po dokončení hradieb v 15. storočí. V priebehu ďalších dvoch storočí sa menila v súvislosti so zosilňovaním mestskej fortifikácie.
Jedným z dôvodov zmien boli časté povodne od neregulovanej rieky Váh, ktoré najviac ohrozovali chudobnejšie drevené domy na tejto ulici.
V roku 1674 sa začalo stavať dvojité opevnenie – palisády medzi mestskými hradbami a Váhom, čím sa zvýšila ochrana pred povodňami. Dnes môžeme vidieť fragmenty pôvodného múru s dubovými kolmi v podchode na Hasičskej ulici (LINK).
Rozvoj a zmeny v 19 a 20 storočí
Zásadný rozvoj tejto ulice sa začal až v roku 1813 po veľkej povodni, ktorá umožnila mestu získať viac pozemkov. Neskôr, s vybudovaním železničnej trate, ktorá násypom poskytovala čiastočnú protipovodňovú ochranu, na severnej strane začali vyrastať reprezentatívne budovy.
Na tejto ulici stáli mnohé charakteristické budovy, ako napríklad dom právnika Henrika Frankla s náročným arkierom a veľkou záhradou, ktorý dnes slúži ako (poisťovňa Uniqa), Ladányiho dom (kedysi napojený na väznicu a slúžiaci aj ako mestská sýpka, neskôr ako Slovenská Národná banka, VUB) a rezidenciu župana Eugena Maršovského s nádherným neobarokovým priečelím a erbom rodu Maršovských (dnes Galéria M.A. Bazoského).
Koncom 19. storočia na Palackého ulici sídlili rôzne inštitúcie štátnej správy monarchie. Aj budova dnes Základnej umeleckej školy (predtým Verejnej knižnice M. Rešetku) slúžila vtedy ako pracovné miesto úradníkov. Protiľahlý neobarokový dom (smerom na Hasičskú ulicu) slúžil daňovému úradu monarchie a neskôr Obchodnej a priemyselnej banke.
Zaujímavosťou bola aj budova s fotoateliérom Maxa Sterna, významného fotografa monarchie, ktorá dnes slúži ako penzión. Na Palackého ulici sa nachádzal aj hotel Szikla, pomenovaný po jeho majiteľovi Jánovi Sziklovi.
Začiatkom 20. storočia bola postavená dvojposchodová budova okresnej nemocenskej poisťovne, ktorá slúžila rôznym účelom vrátane výroby konfekcie firmy Nehera. Dnes v tejto budove nájdeme denný stacionár a psychiatrické ambulancie.
Jednou z významných zmien bolo aj dostavba areálu kláštora piaristov, ktorý dominuje ulici od roku 1914. Jeho architektonicky zaujímavý portál bol spojený s murovanou ohradou, ale v priebehu času bol zrekonštruovaný a rozšírená bola aj samotná ulica, aby zvládla nápor rastúceho dopravného ruchu.
Jediná ulica, ktorej názov zostal najdlhšie zachovaný
Palackého ulica má jednu osobitnú vlastnosť, ktorá ju odlišuje od ostatných trenčianskych ulíc. Je jedinou ulicou, ktorá si podržala svoj názov od roku 1918, kedy ulice v Trenčíne získali nemaďarské názvy.
Pomenovaná je po Františkovi Palackom, ktorý bol významným historikom a politikom. Zaujímavé je, že ten v Trenčíne ako mladý žil v rokoch 1809-1812 a chodil do evanjelickej školy.
Jeho učiteľom bol Samuel Štúr, otec Ľudovíta Štúra. V Trenčíne, pod vplyvom vzdelanca Františka Bakosa, objavil mladý Palacký svoju národnú hrdosť.
Počas cesty z Hodslavic do Bratislavy v roku 1813, sa mu Trenčín stal takmer osudným. Nocovať mal v trenčianskom v hostinci „K zelenému súdku“, na Palackého, ale v tú noc ho zničila povodeň, ktorá sa prehnala Trenčínom.
Zachránilo ho len náhodné pozvanie Bakosovho otca aby prenocoval u nich na Farskej ulici (LINK). Túto povodeň pripomína aj pamätná tabuľa na konci Palackého ulice. Ukazuje úroveň kam až siahali vlny rozbujneného Váhu.
(zdroj: Jana Karliková, Trenčianske múzeum)
