Obsah článku
Hotel, ktorý sa mal stať novou dominantou pri Prístavnej ulici v Ružinove, sa zatiaľ nepostaví. Investor svoj zámer stiahol a zisťovacie konanie EIA bolo v marci 2025 zastavené. Napriek tomu je z dokumentácie celkom dobre vidieť, ako by sa dnes nevyužitý kus územia medzi prístavom, čerpacou stanicou a administratívou mohol zmeniť – na výškový hotel s reštauráciami, skybarom, wellnessom a pomerne silným akcentom na zeleň a vodu.
Územie, ktoré dnes pôsobí skôr technicky a tranzitne, by sa tým výrazne zmenilo – doplnila by ho mestská funkcia ubytovania a služieb, ale zároveň by pribudla výšková dominanta a viac pohybu ľudí aj áut.
—
Aký hotel sa pri Prístavnej plánoval
Z dokumentácie EIA je zrejmé, že investor uvažoval o výraznej výškovej budove so silnou vybavenosťou a veľkou ubytovacou kapacitou.
Kľúčové fakty v číslach
Navrhovaný hotel mal mať 2 podzemné podlažia, nad nimi vstupné podlažie, tri medzipodlažia parkovania, 2.–4. nadzemné podlažie s vybavenosťou a administratívou, 5.–12. podlažie s izbami a 13.–14. podlažie ustúpené so skybarom a doplnkovým ubytovaním.
Kapacita ubytovania bola dimenzovaná na 260 dvojlôžkových izieb a 23 štvorlôžkových suite, teda približne 612 lôžok. Hotel mal stáť na pozemku s výmerou 5 520 m², ktorý je dnes nevyužitou spevnenou plochou bez zelene.
V budove sa rátalo so 199 parkovacími miestami (z toho 9 pre ZŤP), väčšinou v garáži a na vnútorných parkovacích podlažiach. V teréne malo pribudnúť približne 2 312 m² upravených zelených plôch doplnených o vegetačné strechy a zelené fasády. Ročná spotreba pitnej vody a splaškovej kanalizácie sa odhadovala na 34 870 m³. Prevádzka hotela a pridružených funkcií by vytvorila asi 60 pracovných miest v hoteli, 3 v showroome a približne 35 v prenajatej administratíve.
—
Kde mal hotel stáť a ako vyzerá územie dnes
Pozemok sa nachádza v katastri Nivy, južne od Prístavnej ulice a západne od Prístavného mosta. V susedstve sú prístavné prevádzky, čerpacia stanica Jurki, tenisové kurty a administratívne budovy. Ide o miesto, kam bežný obyvateľ zvyčajne nepríde pešo „len tak“ – dominuje tu doprava, priemysel a logistika.
V súčasnosti ide najmä o nevyužitú spevnenú plochu bez zelene a bez zmysluplného využitia. Územný plán ju vedie ako rozvojovú plochu 703 – zariadenia vodnej a leteckej dopravy. Hotely, občianska vybavenosť či parkovanie sú tu prípustné, takže funkčne bol zámer v súlade s plánovaným rozvojom.
V okolí už stoja vyššie budovy – napríklad internát Ekonóm či administratívne objekty – takže výšková zástavba nie je pre túto časť Bratislavy cudzia. Projekt mal túto logiku doplniť o ubytovanie a služby pre prístav a blízku logistiku.
—
Ako mal hotel vyzerať a fungovať
Navrhovaná budova mala tri jasne čitateľné časti: presklenú podnož s aktívnym parterom, parkovacie podlažia so zelenou fasádou a vežovú časť s izbami.
Funkčné členenie a kapacita
V dvoch podzemných podlažiach sa plánovali garáže, technické zázemie a požičovňa bicyklov. Na prízemí mal byť hlavný vstup, lobby, showroom a prvé parkovacie miesta. Nad ním tri nadzemné parkovacie medzipodlažia zabezpečujúce kapacitu pre hostí aj personál.
Na 2. nadzemnom podlaží mala fungovať reštaurácia s kuchyňou schopnou pripraviť do 400 jedál denne. Tretie podlažie bolo určené pre administratívu hotela, kancelárie na prenájom a menšiu reštauráciu či konferenčné priestory so salónikmi. Štvrté podlažie malo ponúknuť fitness a wellness pre hostí a ďalšie administratívne priestory s terasami.
Od 5. po 12. nadzemné podlažie sa nachádzali hotelové izby a suite, pričom posledné dve podlažia mali ustúpený charakter so skybarom, terasami, doplnkovým ubytovaním a technickými či pobytovými priestormi.
Ubytovanie bolo navrhnuté ako kombinácia 260 dvojlôžkových izieb (520 lôžok) a 23 štvorlôžkových suite (92 lôžok), dokopy približne 612 hostí. Primárne mali hotel využívať posádky lodí, pracovníci lodnej dopravy a logistiky na Dunaji, ale aj obchodní partneri, konferenční hostia či návštevníci mesta.
Z hľadiska štandardu mal ísť o hotel triedy *** s bezbariérovým prístupom, vrátane výťahov, rámp a riešenia izieb a spoločných priestorov pre osoby so zdravotným postihnutím.
—
Architektúra, zeleň a voda
Vzhľad a fasády budovy
Objekt bol navrhnutý ako kombinácia presklených plôch a veľkoformátových obkladov. Parter mal byť maximálne otvorený a presklený – lobby, vstup a reštaurácia mali vizuálne prepájať interiér s exteriérom.
Parkovacie podlažia mali horizontálne členenie, perforovanú fasádu a výraznú zeleň. Popínavé rastliny na lankách a sieťach mali dopĺňať nádoby s previsnutými drevinami. Nad touto zelenou „podnožou“ mala vyrastať vežová časť hotela s pravidelným rastrom okien a fasádnych prvkov.
Na 4. a 13. podlaží sa rátalo s terasami, nad nimi s plochými strechami so zeleným povrchom a fotovoltickými panelmi.
Zeleň na teréne, fasádach a strechách
Pre územie, ktoré je dnes takmer výlučne spevnené, bol zaujímavý plánovaný rozsah vegetácie. Na teréne malo pribudnúť približne 2 312 m² upravených zelených plôch. Počíta sa s výsadbou asi 35–38 stromov inšpirovaných lužnými lesmi pri Dunaji – napríklad jaseňmi, bielymi vŕbami (vrátane previsnutých foriem) či brestami odolnými voči grafióze.
Výsadby mali doplniť vyššie okrasné trávy tvoriace „trsťové“ porasty s výrazným sezónnym efektom, pestré trvalkové záhony atraktívne pre hmyz a vtáctvo a kombinácia intenzívnych trávnikov v pobytových zónach so zavlažovaním a častejším kosením a extenzívnych plôch na okrajoch s nižšou náročnosťou na údržbu.
Na strechách sa plánovali extenzívne rozchodníkové a bylinkové vegetačné strechy, časť prispôsobená na kombináciu s fotovoltickými panelmi. Zelené fasády mali tvoriť popínavé rastliny a nádoby s previsnutými drevinami na parkovacích podlažiach. Takéto riešenie by znižovalo prehrievanie okolia, zlepšovalo mikroklímu a podporovalo biodiverzitu v území, kde dnes dominuje asfalt a betón.
Dažďová voda a dunajská inšpirácia
Koncept hospodárenia s dažďovou vodou bol od začiatku postavený na zadržiavaní a vsaku priamo v území, nie na rýchlom odvádzaní do kanalizácie.
Počíta sa s dažďovými záhradami a zasakovacími jazierkami s rôznou hĺbkou, vysypanými štrkom rôznych frakcií, vsakovacími blokmi so zvislými vsakovacími rúrami a akumulačnou nádržou na polievanie zelene. Dažďová voda zo striech mala prechádzať cez filtračné šachty, povrchová voda z parkovísk cez odlučovač ropných látok so zvyškovou koncentráciou uhlovodíkov pod 0,1 mg/l.
Voda by sa tak čo najviac zadržiavala na pozemku a prispievala k ochladzovaniu okolia aj k vizuálne atraktívnej „dunajskej“ téme projektu.
—
Doprava, parkovanie a MHD
Parkovanie pod zemou aj vo veži
Hotel mal byť v oblasti parkovania pomerne sebestačný. V dvoch podzemných podlažiach a v niekoľkých nadzemných parkovacích medzipodlažiach malo vzniknúť spolu 199 parkovacích miest, z toho 9 pre osoby so zníženou pohyblivosťou, čo je viac, než požaduje norma.
Rozloženie parkovania bolo navrhnuté nasledovne: 46 miest na 2. podzemnom podlaží, 42 miest na 1. podzemnom podlaží, 24 miest na prízemí, 28 a 28 miest na prvom a druhom medzipodlaží a 31 miest na treťom medzipodlaží. Takéto riešenie malo minimalizovať tlak na verejné parkovanie v okolí.
Vjazd do garáží bol navrhnutý z existujúcej obslužnej komunikácie vedúcej k Štátnej plavebnej správe, ktorá sa napája na Prístavnú ulicu. Pred hlavným vstupom mala vzniknúť krátkodobá „drop-off“ zóna na výsadok hostí.
Verejná doprava, cyklotrasy a elektromobilita
V pešej dostupnosti sa nachádza zastávka MHD Plynárenská, obsluhovaná autobusmi a trolejbusmi v oboch smeroch. Prístavná ulica zároveň poskytuje rýchly prístup na diaľnicu D1 a mestský obchvat, čo je praktické pre logistiku aj návštevníkov prichádzajúcich autom.
Popri severovýchodnej hranici pozemku vedie cyklotrasa R27 – Malodunajská radiála, ktorá spája centrum s Vlčím hrdlom, Vrakunou a Podunajskými Biskupicami. Projekt počítal s vonkajšími stojanmi na bicykle pri hlavnom vstupe a s priestorom pre hotelovú požičovňu bicyklov v prvom podzemnom podlaží.
Pre elektromobilitu sa navrhovalo osem nabíjacích staníc v garáži (po dve na každé nadzemné parkovacie podlažie) a rezervovaný príkon pre prípadné rozšírenie počtu nabíjacích bodov v budúcnosti.
Vplyv na dopravu v okolí
Dopravno-kapacitné posúdenie sa zameralo najmä na križovatku Prístavná x Horárska. Aj pri výhľadovom horizonte okolo roku 2045 mala križovatka v rannej aj popoludňajšej špičke zostať v stupni kvality A, teda s voľným priebehom a priemerným čakaním do 10 sekúnd.
Podľa odborného posudku by preto hotelový projekt síce priniesol citeľný nárast individuálnej dopravy a pohybu ľudí, ale cestná sieť v okolí by to mala kapacitne zvládnuť.
—
Hluk, ovzdušie a svetelné podmienky
Hluk v území pri Prístavnom moste
Hluková štúdia konštatuje, že samotná prevádzka hotela – vrátane vjazdov, výjazdov a garáží – neprekračuje limity vo vonkajšom prostredí podľa platných predpisov. Dominantným zdrojom hluku v území zostáva aj naďalej existujúca doprava na Prístavnej ulici a Prístavnom moste.
Pre fasády smerujúce k najzaťaženejším komunikáciám sa preto navrhli vyššie nároky na zvukovú izoláciu okien, aby sa v izbách a kanceláriách dodržali hygienické limity vnútorného hluku.
Kvalita ovzdušia a dieselagregát
Rozptylová štúdia sledovala koncentrácie prachových častíc PM10 a PM2,5, oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého či prchavých organických látok. Po zohľadnení dopravy aj prevádzky hotela mali hodnoty zostať pod legislatívnymi limitmi a index kvality ovzdušia vychádzal ako „dobrý“.
Núdzový dieselagregát s výkonom 1000 kVA / 880 kW bol hodnotený ako rezervný zdroj s veľmi obmedzeným počtom hodín prevádzky – reálne len pri výpadkoch siete a pri pravidelných skúškach.
Preslnenie okolitých budov
Svetelnotechnické posúdenie riešilo, či hotel neuberie normové minimum preslnenia okolitým obytným domom, najmä internátu Ekonóm, a plánovaným objektom Pulsar.
Vzhľadom na vzdialenosť približne 110–130 metrov od najbližších obytných objektov vyšlo, že preslnenie existujúcich aj plánovaných budov zostáva v rámci požadovaných noriem. Tiene od hotela by pribudli, ale nie v rozsahu, ktorý by znížil preslnenie pod minimá.
Pri samotnom hoteli sú miestnosti určené na dlhodobý pobyt navrhnuté tak, aby spĺňali normy na denné osvetlenie. Pre priestory bez denného svetla, ako je kuchyňa, sa odporúčajú režimové opatrenia – kratšie smeny a prestávky v priestoroch s denným svetlom.
—
Technické riešenia a spotreba energií
Voda, kanalizácia a kuchyňa
Zámer počítal s napojením na verejný vodovod DN300 v Prístavnej ulici prostredníctvom prípojky DN100. Ročná spotreba pitnej vody a splaškovej kanalizácie sa odhadovala na približne 34 870 m³. Splaškové vody sa mali čerpať do verejnej kanalizácie DN200.
Hotelová kuchyňa mala byť vybavená tukovým lapačom, pričom kapacita kuchyne bola nastavená na zhruba 400 jedál denne. Riešenie je dôležité pre ochranu kanalizačnej sústavy aj pre dodržanie environmentálnych požiadaviek.
Kúrenie, chladenie a elektrická energia
Projekt nepočítal s napojením na centrálne zásobovanie teplom, ale s vlastnými zdrojmi. Pre izby sa navrhovali tepelné čerpadlá vzduch–voda v kaskáde, ktoré by zabezpečovali podlahové kúrenie a teplovzdušné chladenie. Pre 1.–4. nadzemné podlažie bol plánovaný systém VRV/VRF s fancoilmi, s vonkajšími jednotkami umiestnenými na 3. a 4. podlaží.
Odhadovaná ročná spotreba tepla mala byť približne 937,9 MWh na kúrenie, 676,7 MWh na prípravu teplej úžitkovej vody a 342,5 MWh na vzduchotechniku. Požadovaný elektrický príkon vychádzal na približne 1,38 MW vrátane chladenia a vzduchotechniky. Dva hlavné NN rozvádzače mali byť umiestnené na 1. podzemnom podlaží a napojené na trafostanicu v areáli.
Na strechách sa rátalo s fotovoltickými panelmi (cca 530 Wp na panel) bez batériového úložiska, s výrobou elektriny určenou výlučne na vlastnú okamžitú spotrebu.
Plyn a energetická náročnosť prevádzky
Hotel mal byť napojený na existujúci vysokotlaký plynovod, s regulačnou stanicou na hranici pozemku. Nízko-tlakový rozvod plynu mal slúžiť najmä pre kuchyňu s odhadovanou ročnou spotrebou okolo 25 500 m³.
Kombinácia tepelných čerpadiel, inteligentného riadenia technológií, fotovoltiky a riešenia zelene mala pomôcť znížiť energetickú náročnosť a prevádzkové náklady v náročnom mestskom prostredí pri Prístavnom moste.
—
Ekonomický a spoločenský prínos
Aj keď projekt v tejto chvíli nepokračuje, z predloženej dokumentácie je zrejmé, aké zmeny by v území priniesol. V blízkosti prístavu a relatívne blízko centra Bratislavy by vzniklo nové ubytovanie vyššieho štandardu, doplnené o reštauráciu, skybar a wellness, ktoré by potenciálne mohli slúžiť aj širšej verejnosti.
Súčasťou zámeru boli kancelárie a showroom na prenájom, čo by rozšírilo pracovné príležitosti aj ponuku priestorov pre firmy napojené na prístav a logistiku.
Prevádzka hotela mala vytvoriť približne 60 pracovných miest priamo v hoteli (od recepcie cez manažment a kuchyňu po údržbu), okolo 3 pracovných miest v showroome a asi 35 pracovných miest v prenajímanej administratíve. Počas výstavby by na stavenisku súčasne pracovalo približne 50 ľudí.
Z pohľadu prístavu a lodnej dopravy ide o logické doplnenie – pracovníci a posádky by mali ubytovanie doslova „za rohom“ namiesto dochádzania naprieč mestom. Zároveň hotel zapadá do dunajského portfólia investora, ktorý pôsobí v oblasti logistiky a nehnuteľností pozdĺž toku Dunaja.
—
Vplyv na okolie a otvorená budúcnosť územia
Z údajov v dokumentácii sa dá zhrnúť, čo by realizácia hotela priniesla okoliu. Do územia by pribudla výrazná výšková budova s ubytovaním, reštauráciami, skybarom a wellnessom. Podľa dopravných posudkov by síce narástla intenzita dopravy na Prístavnej ulici, ale zostala by v rámci kapacity križovatiek.
Väčšina z celkovo 199 parkovacích miest by bola sústredená v budove, takže projekt by nemal zásadne zhoršiť situáciu s pouličným parkovaním. Zelené strechy, zelené fasády, dažďové záhrady a jazierka by zlepšili mikroklímu a vizuálny charakter dnes zanedbaného územia.
Hluk aj znečistenie ovzdušia mali podľa odborných štúdií zostať pod legislatívnymi limitmi, pričom dominantným zdrojom hluku by aj naďalej ostala existujúca cestná doprava. Preslnenie a denné osvetlenie okolitých obytných domov vrátane internátu Ekonóm by nemalo klesnúť pod normové minimá.
K 10. 3. 2025 je však zisťovacie konanie EIA na žiadosť investora zastavené a projekt „Hotel FT2 – Prístavná“ v tejto podobe nepokračuje v povoľovaní. Pozemok tak zatiaľ ostáva v súčasnom stave a budúcnosť územia zostáva otvorená – či už pre upravený hotelový zámer, alebo úplne iné riešenie.
Zdroj: Hotel FT2 – Prístavná
