Rozbehnem sa do mokrej trávy.
Krásneho letného rána je plný dvor. Len ja som ho už skoro celý minul spánkom a teraz musím dobiehať, čo sa dá. Žblnkotavý zvuk krokov do kaluží rosy privítajú letiace lastovičky trošku pohoršeným pišťaním.
Prekážam im.
V tomto čase sú páni dvora oni a ja sa im pomotám medzi nenažrané zobáky akýmsi divným ranným behom. Kým si stihnú niečo precvrlikať do seba, som už ďaleko. Na druhej strane dvora, kde sa ešte donedávna váľal starý zhrdzavený fúrik.
Zmizol pod vyrastenou trávou.
Zdá sa, že leto začalo naplno a bez varovania. Čas kosiť, opravovať a hľadať zabudnutú kondičku. Špekulujem, či sa dá akože na všetko zabudnúť a vkĺznuť späť do postele.
Posteľ zmizla.
Premenila sa na slnko, trávu a mokré chodidlá. Ak by som chcel ešte spať, spálili by sa bez krému.
Letné ráno je ako nový život. Náhle nás prebudí, dá nám šancu ísť niekam, kam sme ešte nikdy nešli a byť niekým, kým by sme chceli byť.
Tráva ťa bude štekliť na nohách, rosa ťa bude kúpať a slnko rozohrievať. Celý dvor bude plný tvojich možností, stačí len trochu chcieť.
Lastovičky nebudú mlčať pohoršene, ale štebotať povzbudivo. Nech bežíš čo najďalej, nech skúsiš čo najviac, veď načo by ti inak pozerali rovno do duše svojimi krásnymi očami?
Záleží na tebe, čo s tým rušným dňom urobíš. Či sa naplníš svetlom, ktoré začalo padať z nebies alebo sa necháš vystrašiť prvou kalužou rosy, čo ti zmočí nohy.
Dovoľ studenej vode, aby ťa prebudila a hlasno ti pripomenula, ako príšerne sladko sa ešte pred chvíľou spalo v posteli a aká nádherná a mäkká bola posteľ.
Uver rannému slnku, že nová cesta je vždy lepšia než motanie sa po starých chodníkoch, aj keď sa ti na ňu trochu ťažšie vykročí.
Aj keď prvé kroky bolia a nepáčia sa ti.
Aj keď sa ti z dvora ešte nechce a myšlienky ťa ťahajú späť.
Podľahni volaniu rána. Ako v detstve, keď sa ti vonku všetko páčilo a preskúmať si potreboval každé stebielko trávy. S vyplazeným jazykom si behal dookola a všeličo ochutnával.
Teraz je čas to zopakovať.
Bež a ochutnaj leto, namočené nohy a chvejúce sa listy trávy zo psej perspektívy. Nechaj sa vyhnať z dvora túžbou vidieť a zažiť. Rozbehni sa bez raňajok, vykašli sa na prebúdzajúce ustarostené myšlienky a prevetraj dušu.
Kým deň nedospeje, kým sa nezačne krivý meniť na seriózne správny, máš čas naplniť si srdce pocitmi na celý deň. Toto ráno sa už nebude opakovať, tie isté kvapky už nikdy nebudú padať z oblakov a toto konkrétne slnko sa už nikdy nevráti.
Nezmeškaj tú nádhernú chvíľu dospievania nádherného, plného, rozkvitnutého dňa, ktorý sa začal pre teba. Vďaka tvojej detskej zvedavosti a hre na mokré nohy a teplé slnko.
Nechaj deň rozhodnúť o tom, čo ťa dnes čaká a uži si ho tak, ako sa patrí užívať nevinné detstvo alebo občasný návrat do tých čias.
Veď na to máme celý letný dvor plný rosy, trávy, lastovičiek a slnka.
Slnka, čo nestrpí, aby si spal, keď je čas behať.
