S Luckou máme novú diagnózu. 😷 Volá sa seriálová pareidólia. (to je, keď napríklad v obláčikoch vidíte ovečky, aj keď tam nie sú) Čím sme starší, tým viac nám známych ľudí hrá vo filmoch. Dokonca aj tí, čo nikdy nehrali. 🎬 Pozeráme večer Netflix a máme nový rituál:
„Na koho sa podobá?“ 🤔 A väčšinou obaja presne vieme. Tento je ako šéf z bývalej práce. 💼Táto je na vlas ako tvoja sesternica. 👧A tento? Veď ten s nami jedol raňajky v Tatrách! ⛰️🍼 Kedysi sa nám to stalo raz za uhorský rok. 🌌Dnes – osemdesiat percent osadenstva sú naši “známi”.
😳 Začínam mať podozrenie, že Netflix neobsadzuje podľa talentu, ale podľa našej pamäti. 🧠 A tak rozmýšľame:Je to vekom? 👷♂️Že si mozog spája, čo by nemal?
Alebo je to len podvedomá túžba, aby nám bol svet o čosi bližší, známejší? 😊 Možno to nie je chyba systému.
Možno je to funkcia. 🤖
Alebo… spôsob, ako z neznámych tvárí robíme tie, ktoré už niekde boli. 🌀
A potom je ten príbeh zrazu o nás. 🎥
