Odmietali autá, dnes elektromobily: Prečo sa bojíme noviniek?

Na začiatok trochu teórie o tom ako rýchlo rôzne skupiny ľudí prijímajú nové technológie, alebo inovácie (Rogersova krivka difúzie inovácií).

Len 2,5% populácie sú inovátori, ktorí prijímajú inovácie najrýchlejšie. Nasleduje ich 13,5% včasných adoptérov.

Tieto dve skupiny tvoria menšinu, ktorá je otvorená novým technológiám a ideám.

Potom prichádza skorá väčšina, ktorá predstavuje 34% populácie.

Táto skupina je pragmatickejšia a prijíma inovácie až po tom, čo vidia ich praktické výhody.

Ďalších 34% tvorí neskorá väčšina, ktorá je skeptickejšia a prijíma inovácie len pod tlakom okolia alebo z nutnosti.

Nakoniec, zvyšných 16% sú oneskorenci, ktorí sú konzervatívni a často zmeny odmietajú.

S autami to nebolo inak – boli odmietanou novinkou

V neskorom 19. storočí, keď sa objavili autá na benzín, čelili významnej verejnej kritike z dôvodov bezpečnostných obáv, nedôvery voči technológiám a spoločenským zmenám, podobne ako dnes elektrické vozidlá.

Avšak tieto „bezkoňové kočiare“ čoskoro revolucionizovali dopravu, nahradili tradičné spôsoby ako koňmi ťahané kočiare alebo bicykle.

Počiatočný skepticizmus voči automobilom

Skepticizmus voči raným automobilom bol rozšírený a odrážal obavy týkajúce sa bezpečnosti, spoločenských a technologických zmien. Tu sú niektoré aspekty, ako kedysi ľudia vnímali a kritizovali autá:

• Obavy o bezpečnosť:
  • Autá boli vnímané ako nebezpečné „bezkoňové kočiare“ náchylné na nehody a mechanické poruchy
  • Bezohľadní vodiči spôsobovali zranenia chodcom, zvieratám a majetku
  • Chýbajúce pravidlá cestnej premávky a infraštruktúra robili používanie áut chaotickým a nepredvídateľným
• Narušenie života spoločnosti:
  • Autá boli považované za hlučné, smradľavé stroje, ktoré rušili pokoj vidieckych a mestských oblastí
  • Majetní majitelia áut boli kritizovaní za arogantné správanie na cestách zdieľaných s koňmi a chodcami
  • Automobily ohrozovali existujúci priemysel kočiarov a železníc
• Technologická nedôvera:
  • Mnohí ľudia boli skeptickí voči ich spoľahlivosti a praktickosti
  • Potreba častých opráv a údržby bola vnímaná ako veľká nevýhoda
  • Vadila tiež obmedzená dostupnosť paliva a krátky dojazd – teda tie isté námietky ako dnes pri elektrických autách
• Environmentálny dopad:
  • Prach vírený autami na nespevnených cestách bol významnou nepríjemnosťou
  • Úniky oleja a benzínu znečisťovali ulice a vodné toky
  • Výfukové plyny boli rozpoznané ako nová forma znečistenia vzduchu
• Ekonomické obavy:
  • Vysoké náklady na obstaranie auta znamenala, že boli dostupné len bohatým
  • Investície do cestnej infraštruktúry boli vnímané ako prospešné len pre malú menšinu majiteľov áut
  • Miestne ekonomiky sa obávali narušenia dopytu, keďže autá umožnili ľuďom cestovať ďalej za nákupom tovarov a služieb
• Kultúrny odpor:
  • Konzervatívne prvky vnímali autá ako hrozbu tradičnému spôsobu života a sociálnym štruktúram
  • Vidiecke spoločenstvá často považovali autá za nevítané novoty z mesta
  • Niektoré náboženské skupiny sa postavili proti autom ako nemorálnym alebo zbytočným luxusom
• Právne výzvy:
  • Rané automobily čelili v mnohých oblastiach obmedzujúcim zákonom a reguláciám
  • Niektoré mestá a obce sa pokúsili zakázať alebo vážne obmedziť používanie áut
  • Vznikali diskusie o potrebe vodičských preukazov, rýchlostných limitoch a ďalších pravidlách cestnej premávky

Napriek týmto kritikám si automobil rýchlo získal popularitu vďaka svojej pohodlnosti, rýchlosti a symbolu statusu. Do 20. rokov 20. storočia hromadná výroba urobila autá dostupnejšími a prístupnejšími pre širší segment spoločnosti, čo viedlo k širokej adopcii a transformácii dopravnej infraštruktúry¹,²,³.

Paralely možno nájsť aj dnes v súčasnej kritike elektrických áut – obavy o infraštruktúru a náklady, celkový kontext sa však výrazne líši. Dnešné prijatie elektromobilov je poháňané ekologickými obavami a podporované etablovanými automobilkami, na rozdiel od revolučného nástupu prvých áut.⁴,⁵.

Čo je s kritikou elektrických áut podobné

Elektrické vozidlá dnes čelia rôznej kritike, ktoré pripomínajú niektoré obavy z raných dní automobilov, zároveň však odrážajú moderné výzvy:

• Obavy z obmedzeného dojazdu v porovnaní s benzínovými vozidlami a obavy z vybitia batérie
• Nedostatok nabíjacích staníc, najmä vo vidieckych oblastiach
• Dlhé nabíjacie časy v porovnaní s rýchlym dotankovaním paliva spaľovacích áut
• EV sú drahšie
• Obavy z nákladov na výmenu batérie
• Otázky týkajúce sa environmentálnych nákladov na výrobu a likvidáciu batérií
• Obavy z pôvodu elektriny používanej na nabíjanie
• Predstavy o horšom výkone v extrémnych poveternostných podmienkach
• Pochybnosti o schopnosti cestovať na dlhé vzdialenosti
• Obavy, že elektrická sieť nebude schopná zvládnuť zvýšený dopyt po nabíjaní EV – možné výpadky siete
• Obavy z úbytku pracovných miest v tradičnej výrobe automobilov a ropnom priemysle

Hoci kritika pretrváva, elektromobily si získavajú stále väčšie uznanie vďaka zlepšujúcej sa technológii a rastúcemu povedomiu o ich ekologických výhodách. Na rozdiel od prvých áut, elektromobily ťažia z už existujúcej infraštruktúry a podpory automobilového priemyslu, čo môže urýchliť ich širšie prijatie.¹,²,³.

Elektrické autá v tom nie sú samé

V histórii sa zavedenie nových technológií často stretávalo s obavami, skepticizmom a odporom.

Obavy, ktoré dnes prevládajú okolo umelej inteligencie, sú podobné obavám, ktoré boli voči iným revolučným technológiám v minulosti. Napríklad príchod elektriny v 18. storočí vyvolával úzkosť ohľadom jeho nepredvídateľných účinkov na ľudský život a civilizáciu¹.

Ďalšie historické paralely sú napríklad:

• Železnice: V 19. storočí niektorí ľudia sa obávali, že cestovanie vo veľkých rýchlostiach na vlakoch by mohlo spôsobiť fyzické a psychické poškodenie².
• Industrializácia: Vzostup fabrík a mechanizácie vyvolával obavy z náhrady pracovných miest a dehumanizácie práce, podobne ako súčasné obavy z AI a automatizácie³⁴.
• Telefóny: Raní kritici sa obávali, že telefóny by mohli narušiť súkromie a spoločenské interakcie².
• Počítače: Zavedenie počítačov na pracovisku vyvolávalo obavy z hromadného prepúšťania a straty ľudských zručností⁴.
• Geneticky modifikované organizmy (GMO): Obavy týkajúce sa bezpečnosti a dlhodobých účinkov geneticky upravených plodín odrážajú niektoré úzkosti okolo AI².

Tieto príklady ukazujú, že strach z nových technológií sa v histórii ľudstva často opakuje.

Mnohé z týchto inovácií však nakoniec priniesli spoločenský pokrok a zlepšenie života, aj napriek počiatočnému odporu. Aj keď niektoré obavy sa možno naplnili, napríklad pri telefónoch – strata súkromia (sme dostihnuteľní vždy a všade) a zmena v tom ako sa spolu stretávame (niekedy si stačí zavolať).