Boli časy, keď som hodnotu peňazí odvíjal od dekov parížskeho šalátu, ktoré sa za ne dali kúpiť. Dnes už síce nesledujem ceny šalátov tak pedantne, no nájdete ma častejšie hľadieť na cenovku pod makovníkom.
Nie som vyhranený gurmán, mám však rád dobré jedlo. A sú určité typy jedál, v ktorých som špecialista. Napríklad ten parížsky šalát. Alebo taký makový koláč.
Odložme bokom ručne robené domáce makovníky, ktoré sú každý iný, podľa gazdinej, ktorá ho robí, receptu, ktorý používa a nálady, v akej ho pripravuje. Každý je originál a cenu nemá.
Mám na mysli skôr makovníky bežne dostupné v obchodných reťazcoch okolo nás. Vyrábané na výrobných linkách pásovo. Kvalita produktu jedného výborcu je takmer vždy rovnaká. Môže sa stať, že niektoré šarže sú mierne odlišné, ale v princípe je to ako s McDonaldom. Môžete si byť istý, že dvojitý cheesburger s hranolkami je rovnaký všade na svete.
Hoci sa ceny makovníkov rôznia, v zásade ostávajú prijateľné. A tak si sem-tam nejaký ten koláčik doprajem. Sledujúc infláciu cez prizmu vybraných pekárenských výrobkov si vždy poviem – ešte to nie je až také zlé, kým nezruinujú aj klasický makový koláč.
A potom sú tu pistácie. Mal som sa asi narodiť ako veverička, lebo ich milujem. Najchutnejšie sú tie z obrovských vriec v Tesco pred Vianocami. Spoznáte ich podľa nádhernej sviežej zelenej farby a chuti, ktorá je výrazne odlišná od tých balených, ktoré dostanete bežne po celý rok.
Kvalitné pistácie nie sú lacné. Ich cena neustále rastie a už dávno prekonala cenu makovníka. Oproti bežným soleným sú často aj dvojnásobne drahšie. Ale stoja za to.
A tak sa občas pristihnem, ako porovnávam cenu pistácií a makovníkov. Koľko koláčov by som si mohol dať namiesto týchto orieškov? A keď už otvorím to vrecko s pistáciami, vždy si poviem – máš sa dobre, užívaj.
Zvláštne, ako sa životné priority premietajú do tých najprízemnejších vecí. Merať infláciu pekárenskými výrobkami a pistáciami je možno trochu kuriózne, ale je to môj osobný ukazovateľ. Taký som totiž skúpy, že nekupujem akcie ani bitcoiny, investujem radšej do koláčov a orieškov.
Takže dokiaľ si môžem dopriať makovník alebo kvalitné pistácie, mám pocit, že nie je až tak zle. A keď príde deň, že ma cenovky pod nimi prekvapia, budem vedieť, že je čas prehodnotiť životné priority.
