Človek: Umelý či prirodzený?

Ľudstvo sa už stáročia snaží definovať svoje miesto vo svete. Sme prirodzená súčasť prírody alebo umelý element narúšajúci jej rovnováhu? Táto otázka rezonuje v našich hlavách čoraz častejšie, najmä keď vidíme dôsledky našej činnosti na planéte.

Človek sa často pozerá na seba a svoju činnosť ako na niečo umelé, niečo, čo zasahuje neprirodzene do prírody. Robí neprirodzené zásahy do ľudského tela, mení pôvodnú štruktúru a konfiguráciu vecí. Keď hovoríme o niečom prirodzenom, máme na mysli niečo bez ľudského zásahu.

Kontrast medzi prírodou a technológiou

Paradoxne, čím viac sa snažíme oddeliť od „prírody“, tým viac sa ukazuje, že sme jej neoddeliteľnou súčasťou. Vezmime si napríklad globálne otepľovanie. Produkujeme CO2, čo považujeme za neprirodzený zásah do atmosféry. Ale nie je to vlastne úplne prirodzené? Dýchame, spaľujeme, žijeme – a to všetko produkuje CO2. Je to rovnako prirodzené ako sopka chŕliaca lávu.

Uvažujeme o sebe akoby sme neboli prirodzenou súčasťou sveta, akoby sme pôsobili neprirodzene na svoje okolie.

Áno, produkujeme CO2 a prispievame k otepľovaniu planéty. Ale aj to je súčasťou našej prirodzenosti. Že tým planétu ničíme je iná vec. Nie sme mimo prírody, sme jej neoddeliteľnou súčasťou. Naše „umelé“ zásahy sú v skutočnosti prejavom našej prirodzenosti, našich evolučne vyvinutých schopností.

A čo umelá inteligencia? Vytvorili sme ju, aby napodobňovala naše myslenie. Teraz sa čudujeme, že je v niečom dokonca šikovnejšia. Ale nie je to presne to, čo robí príroda? Evolúcia predsa tiež vytvára stále dokonalejšie formy. Vytvorila človeka, ktorý si sám všimol, že jeho konanie je oproti pôvodnému akési menej prirodzené – umelé.

Až raz ten človek vytvoril niečo, čo už aj na jeho vkus je úplne mimo prírody.

Možno je načase prestať sa vnímať ako cudzí element v prírode. Naše „umelé zásahy“ sú možno len ďalším stupňom prirodzeného vývoja. Koniec koncov, mravce tiež stavajú mrakodrapy a včely majú svoje klimatizované úle. Len to robia v menšom meradle.

Sme teda umelí alebo prirodzení? Možno je odpoveď jednoduchšia, než si myslíme. Sme jednoducho ľudia – so všetkými našimi výtvormi, chybami aj úspechmi. A to je tá najprirodzenejšia vec na svete.